Premium

Získejte všechny články
jen za 89 Kč/měsíc

Diskuse

Soupeření o vesmír. Alan Shepard měl odstartovat už v březnu, zbrzdily ho potíže s nosnou raketou Redstone

Šok v podobě první umělé družice v říjnu 1957 byl i prvním výstřelem v soupeření Sovětského svazu a USA. Kolbištěm se stal vesmír. A bylo jasné, že vše směřuje k metě, jíž bylo vyslání člověka za hranice atmosféry.

Litujeme, ale tato diskuse byla uzavřena a již do ní nelze vkládat nové příspěvky.
Děkujeme za pochopení.

JK

Keby Američania boli chceli, mohli prvú družicu vyslať do vesmíru už začiatkom 50. či dokonca koncom 40. rokov.

Z principiálneho hľadiska totiž medzi raketami V-2, ktoré Nemci pod vedením Wernera von Brauna vyrábali a "posielali" do Londýna a kozmickými raketami až taký veľký rozdiel nie je.

Oba typy sa pohybujú po balistickej krivke. Aby sa nejaká raketa s výbušnou hlavicou dostala na obežnú dráhu, "stačí", aby dosiahla prvú kozmickú rýchlosť - 7,9 km/s.

Ak by Američania boli dali von Braunovi voľnú ruku pri konštrukcii rakiet a prakticky neobmedzený rozpočet (ako to v Sovietskom zväze mal Sergej Koroľov), tak mohol silnejšiu raketu postaviť v relatívne krátkom čase. Pretože už počas vojny mal von Braun rozpracované plány na medzikontinentálne rakety, ktorými by mohol z Nemecka zasiahnuť územie USA. A medzikontinentálne rakety tiež lietajú po balistickej krivke a dosahujú výšku 100 až 400 kilometrov, pričom za hranicu kozmu je považované 100 kilometrov.

0 0
možnosti
PK

P26e88t66r 82K96u18b84á89č

13. 4. 2021 13:46

Při vší úctě - balistický skok Alana Shepparda nebyl žádný kosmický let. Do výšky kolem 100 km bez dosažení 1. kosmické rychlosti vás dnes vynese i laminátové letadlo "Space ship two" firmy Virgin Galactic.

První opravdový americký kosmonaut / astronaut - se třemi oběhy ZeměKoule 1. kosmickou rychlostí - byl až John Glenn, který letěl 20 února 1962 !!

0 0
možnosti
Foto

Při prvním letu do kosmu šlo jen o propagandu. Podobně jako s první družicí. Zacpat nespokojené veřejnosti ústa při řešení každodenních problému a nedostatků. Dnes je to stejné. A praktikují to pořád stejné země nebo jejich pohrobci. Nevadí že jsme chudí, hlavně že máme rakety a bomby.

0 0
možnosti
JK

To ještě Rusové neměli ve svých kosmických aparátech červotoče,co jim dělají dírky do stěn!!;-D

0 0
možnosti
VK

je zajímavé jak , přes dobrý začátek, nakonec rusové závod prohráli a na měsíc se nikdy nepodívali neb jejich měsíční raketa se nikdy pořádně neodlepila od země. Jakmile udělali američané vesmírný let člověka prioritou, bylo po závodě.

0 0
možnosti
PV

Redstone byla prskavka, co vynesla Sheparda propagandisticky nad 100 km bez obletu Země.

R-7 vynesla Gagarina na oběžnou dráhu 1. kosmickou rychlostí a zároveň se vrátil a neshořel jako Columbia.

Toto se podařilo amíkům 20. února 1962

Rusové měli balistickou raketu R-7, amíci jen koukali.

Kubánská krize 5/1962 byla impulsem pro amíky...

0 0
možnosti
JK

Američania mohli mať kozmonauta vo vesmíre niekoľko rokov pred Gagarinom. Ale z nejakého dôvodu americkí politici a generáli nemali záujem o vývoj rakiet Wernera von Brauna. Ten bol žhavý v pokračovaní vývoja rakiet z čias Nemecka, ale Američania ho na viacero rokov "poslali k ľadu". Ale držali si ho v USA, aby im ho náhodou "neukradli" Sovieti.

Američania vtedy dosť dobre nevedeli, načo by boli dobré lety do kozmu. A tak v tomto smere moc toho nerobili. Zato Sovieti mali predstavu oveľa jasnejšiu. Amíci sa prebudili, až keď im nad USA začal pípať ruský Sputnik. Odrazu sa cítili zraniteľní a došlo im, načo sú dobre lety do kozmu.

Wernera von Brauna znovu naplno povolali do práce v snahe stiahnuť náskok Sovietskeho zväzu. Pri lete prvého človeka sa im to ešte nepodarilo, ale pri letoch na Mesiac už áno.

Mimochodom, najlepším dôkazom toho, že Amíci skutočne na Mesiaci boli, je skutočnosť, že po pristátí Američanov na Mesiaci Sovietsky zväz rovnaký projekt ukončil.

0 0
možnosti