Bohužial ukázalo sa, že cesta zvolená USA pred cca 20 rokmi nebola tá najsprávnejšia.

Ale musíme pochopit súvislosti vtedy platné - bipolárny svet USA versus Sovietsky zvaz a z toho vyplývajúce plány Pentagonu a tlak na NASA - Vo svetle zbrojných programov niekolko miliárd dolarov nebolo až tak podstatných a z krátkodobého hladiska bolo rozhodnutie o raketoplánoch určite správna. Ako už mnohokrát v historii, aj tu sa ukázalo, že nijaká pravda neni večná a STS umiera na dve koncepčné omyly . Prvá je drahota - nepodarilo sa znížit náklady na predpokladanú úroveň - a druhá je bezpečnost, ktorá má vplyv aj na velmi podstatné poistovacie náklady a prachy sú pre Američanov tým najpodstatnejším.

Zdá sa že paradoxne Rusi teraz ťažia z nedostatku finančných prostriedkov, ktoré viedli k zastaveniu programu Buran. Už vtedy - napriek názoru generalissimov - získal prevahu názor akademika Feoktistova o jednoduchšom mnohonásobnom prostriedku a tento vývoj Klippera a rakety Onega len potvrdzuje jeho slová.

Koncepcia je celkom jednoduchá -

1.) ako základ si vezmeme úspešnú raketu Sojuz a Zenit, a vylepšíme ich novými poznatkami pre novú lod.

2. Ako základ skrížime znalosti z prevádzky Sojuzov a raketoplánu Buran, vzniklý kríženec bude perspektývny pre ambicioznu medzinárodnú spoluprácu. Ked nie s ESA tak s Čínou, tá ma na to určite viec peňazí  aj ambície.

Tento vývoj je viac evolučný ako revolučný.

Ale tak sa zdá, že sa dostaví vždy vačší úspech, ked proces odpozorujeme (a aplikujeme) od prírody  ako ked vymýšlame a presadzujeme podla Holywoodskeho scenára.