130 let

Láká mě i práce se dřevem, říká slovenský designér Martin Bu

vydáno 3.12.2013 6:00
Martin Bu je jednou z nejvýraznějších osobností na poli slovenského produktového designu. Po studiích na VŠVU v Bratislavě a v Izraeli pokračuje v tvorbě v rámci svého studia, je spoluzakladatelem trojice NOBUS a nedávno představil projekt Recycling Lab, v kterém se zabývá recyklací různých významů a zažitých motivů. Jeho konceptuální, ale čitelná práce (převážně s porelánem) se vyznačuje kombinací precizní techniky se špetkou ironie a je zastoupena ve sbírkách v České republice, na Slovensku, v Rakousku, Francii nebo Holandsku. V České republice jste práce Martina Bu mohli vidět už několikrát (výstava Designeast offline, Designblok, Design Help), od středy do neděle svůj projekt Recycling Lab představí v rámci festivalu designSUPERMARKET. Co je pro něj v designu nejdůležitější? A co chystá?

Konec rozhovoru

Osobnost již neodpovídá. Čtenáři se ptali do 4. prosince 2013 do 8:30

OTÁZKA: Dobrý den, pane Bu, jak je to na Slovensku s uplatněním absolventů-designérů? Existuje nějaká podpora od státu? Marie Konečná
ODPOVĚĎ: Dobrý deň p. Konečná, Na Slovensku to pre absolventa a začínajúceho dizajnéra nie je jednoduché. Absencia vlastnej priemyselnej výroby a výroby vlastných produktov nedáva veľkú šancu zamestnať sa ako dizajnér. Väčšinou návrhov dizajnérov ostáva v rovine prototypov, ktoré si dizajnéri musia nechať vyrobiť vo svoje réžii čo je pre mladého autora finančne nákladné. Podpora od štátu je minimálna. Absolventi si po skončení školy môžu podať žiadosť o štátny príspevok na rozbehnutie svojej firmy alebo manufaktúry, ktorý ale nie je vysoký. Máme však veľmi dobrý grantový systém, neziskové organizácie, občianske združenia, ktoré podporujú mladých dizajnérov a ktorý dizajnéri na začiatku svojej kariéry využívajú. V súčasnej dobe na Slovensku prebieha diskusia o naštartovaní podpory kreatívneho priemyslu, ktorý už niekoľko rokov funguje v západných krajinách. 4.12.2013 9:42
OTÁZKA: Dobrý den, zajímalo by mě vaše studium v Izraeli, to byla stáž? Jak vás tamní prostředí ovlivnilo?Děkuji Martin
ODPOVĚĎ: Dobrý deň prajem Martin. Do Izraela som prišiel, keď som mal 18 rokov na výmenný študijný program medzi Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave a Bezalel Akadémiou umenia a dizajnu. Neskôr som absolvoval kurz šperku na Open University v Tel Avive. Po štúdiu som začal pracovať v keramickej manufaktúre Sammyho Davida, kde som sa venoval dizajnu a produkcii keramických predmetov. Nakoniec som v Izraeli ostal žiť 5 rokov. Štúdium v tom čase bolo na inej úrovni ako na Slovensku. Technologické vybavenie školy bolo neporovnateľne lepšie, čo mi pomohlo rozšíriť si svoje dovtedajšie vedomosti v oblasti navrhovania dizajnu a keramiky. Multi kultúrna a otvorená spoločnosť, ktorým Izrael je ma veľmi ovplyvnila. V Izraeli sa miešajú rôzne kultúry, náboženstvá, názory, ľudia, sociálne skupiny a rôzne subkultúry, čo pre mňa ako človeka z východného bloku bolo niečo nové. Naučilo ma to tolerancii, prijať všetky podoby diverzity a akceptovať rozorodosť v spoločnosti . Izraelská kultúra ma ovplyvnila aj v dizajne. Dizajneri ako Ron Arad, architekt Danny Karavan alebo kinetický umelec Agam, to boli výtvarníci o ktorých som sa učil a ich tvorbu mohol naživo vidieť. Na druhej strane som mal možnosť spoznať druhú stránku Izraela a to je vojnový konflikt a jeho následky. 4.12.2013 10:32
OTÁZKA: Je nějaký materiál, který vás láká? Co jako designér říkáte popularitu 3D tisku?Honza anonym
ODPOVĚĎ: Dobrý deň Honza. Vo svojej práci používam aj 3D tlačiarne, ktoré sú v súčastnej dobe ako hovoríte populárne. Myslím si, že pre dizajnéra a firmy v dizajnérskom priemysle prínosom sú. Je to rýchly spôsob, ako si vyrobit model alebo prototyp. Otázka je do kedy? Za rok, za dva, sa pri súčastnom trende vývoja digitálnych technológií vymyslí nová, lepšia, ktorá bude ešte populárnejšia. Môže sa stať, že sa trh presýtí predmetmi z 3D tlačiarní a v móde budú veci vyrobené napríklad remeselnými technikami. V niektorých úvahách sa objavili názory, že by sa v blízkej budúcnosti mohli tieto stroje využiť v domácom prostredí na tlač výrobkov pre individuálne potreby spotrebiteľov. Svoje opodstatnenie 3 D stroje majú v priemysle na výrobu rýchlych prototypov, vo výtvarnom umení ako prostriedok na tlačenie rôznych foriem. Neviem si predstaviť tento stroj ako súčasť domáceho prostredia. Ťažko si predstaviť širší záujem o 3D tlačiarne. Jeden s príkladov môžem uviesť šijacie stroje. Šijací stroj vlastnla takmer každá žena. Zavedením šijacích strojov do domáceho prostredia nezaručilo a neznížilo spotrebu textilných výrobkov. Pri dnešných cenách si človek radšej kúpi nové oblečenie akoby mal svoje opravovať alebo si ušiť nové. Nákladná výroba, vysoké náklady na prevádzku, drahý materiál, užívatelský problém so softvérom, ktorý je súčasťou programu na tlačenie( nie každý spotrebitel ho ovláda.) Tlačenie produktov je aj finančne a časovo náročné. Vynára sa tu otázka, či sa bude spotrebiteľ zaoberať pre neho zložitým procesom tlačenia produktov doma a radšej pôjde do obchodu a kúpi si hotový produkt, veľa krát lacnejší. Vo svojej práci sa venujem prevažne navrhovaniu keramiky a porcelánu. Lákajú ma však prírodné materiály. V súčastnosti sa venujem dizajnu dreva. Inšpirujem sa lokálnym remeslom a ludovými technikami. 4.12.2013 10:33
OTÁZKA: Dobrý večer, koukala jsem, že jste se během studií zabýval i designem šperku. Bratislavský ateliér je skvělý, hodně akční, Šperk Stret je supr akce. Myslíte, že se ve své tvorbě ještě ke šperku vrátíte?Díky, Tereza
ODPOVĚĎ: Dobrý deň prajem Tereza. Šperku som sa venoval jeden semester na Open University v Tel – Avive. Naučil som sa základy šperkárskej technológie, pracovať so striebrom, s mosadzou, plastom voskom apod. Momentálne sa venujem produktovemu dizajnu ale k navrhovaniu šperku by som sa rád vratil a to v podobe klasického šperku, koncepčného alebo experimentálného. 4.12.2013 10:37
OTÁZKA: Máte rád auta? Zajímal by vás design automobilů? Nebo jaký je váš designérský sen? Ondřej
ODPOVĚĎ: Dobrý deň prajem Ondrej, Auta mám rád. Ano zaujímam sa o dizajn automobilov, to je však samostatná dizajnérska disciplína, ktorá sa študuje ako samostatný odbor. Ak by som dostal takúto ponuku, určite by to bolo pre mňa zaujímavé, no dizajn automobilov by som prenechal svojim kolegom. 4.12.2013 10:47
OTÁZKA: Zajímá vás i recyklace z pohledu materiálu? anonym
ODPOVĚĎ: Recyklácia materiálov je pre mňa zaujímavá z pohľadu autorskej tvorby. V priemyselnej rovine sa tejto problematike ale nevenujem. Recyklácia vo forme druhotného spracovania materiálov je zaujímavá a každá aktivita smerom k šetreniu prostredia je pozitívna, no nerieši spotrebu a nadprodukciu, ktorá je podla môjho názoru príčinou znečisťovania prostredia. 4.12.2013 13:41
OTÁZKA: Ahoj, proč se v ČR dozvídáme o slovenském designu tak málo? Díky vám jsem trochu projel internet a byl jsem velmi příjemně překvapen. Z marketingového hlediska je pro vás určitě zajímavější maďarský nebo rakouský trh, vyplatí se vám vůbec představovat se nějak v ČR?Díky,Pepa anonym
ODPOVĚĎ: Prečo v Českej republike viete málo o slovenskom dizajne? Myslím si že je to otázka na kompetentnejších ako som ja. Nemám pocit, že by ale slovenský dizajnéri neboli prezentovaný v Čechách. V ČR je niekoľko agentúr, ktoré sa venujú aj slovenskému dizajnu ( Designeast. eu, Czech Design) sú to internetové portály, ktoré propagujú aj dizajn zo Slovenska. Ostáva to ale vo virtuálnej rovine, na internete. Mám pocit, že na Slovensku nie je momentálne agentúra, ktorá sa objektívne zaoberá propagáciou slovenského dizajnu v zahraničí ako u vás napr.( České Centrá ) Propagácia tak ostáva na individuálnej rovine dizajnéra, alebo umelca. Česká republika je určite zaujímavá pre Slovákov, vzhľadom na to že sme boli spoločná republika. Nie je tu jazyková bariéra a myslím si, že je tu vzájomná dôvera. Myslím si, že je v Čechách má dizajnér zo Slovenska lepšie možnosti dostať produkty do výroby ako v Rakúsku. V Rakúsku je ťažké presadiť sa, dizajnu tam majú veľa. 4.12.2013 14:30
OTÁZKA: Vždycky se mi zdálo, že co se (nejen) výtvarna a designu týká, má Bratislava velmi blízko Vídni, co si o tom myslíte? Jaký máte názor na vídeňskou scénu a nelákalo by vás do rakouské metropole přesídlit? Zájem investorů a firem tam bude bezpochyby větší.. Pavla K.
ODPOVĚĎ: Dobrý deň Pavla, Áno, Bratislava je geograficky a kultúrne blízko Viedni ale aj Budapešti. Ovplyvnenie spoločnou históriou je cítiť nie len v uliciach ale aj vo výtvarnom umení, architektúre a v industriálnom dizajne či v remesle. Čo sa týka súčasného dizajnu sme inšpirovaný rôznymi smermi a formami, ktoré vďaka internetu a médiám nie je problém sledovať. Najväčšiu inšpiráciu a podobnosť v mladom slovenskom ( Art Dizajne) vidím v holandskej a britskej scéne. Súčasná mladá viedenská scéna je zaujímavá svojim prístupom k dizajnu, ktorý nesie sociálny, spoločenský alebo ekologický odkaz. Zo súčasnej viedenskej scény by som spomenul dizajnérsku skupinu Walking Chair , ktorý sa zaoberajú rôznymi polohami dizajnu, majú nekonvenčný a individuálny prejav a vo svojich projektoch prekračujú formálne chápanie dizajnu. Vo svojej tvorbe kombinujú rôzne nové prvky s netradičnými riešeniami. Dizajn prezentujú formou spevu a hry na rôzne hudobné nástroje. Z mladej scény na oslovilo Studio mischertraxler, ktoré sa nachádza vo Viedni. V tvorbe sa zameriavajú na experiment ,kontext a konceptuálne myslenie. Výsledkom ich tvorby nie je vždy produkt ale aj inštalácia alebo performace. Vo svojej tvorbe balancujú na hrane medzi ručnou výrobou a novými technológiami a prezentujú postoj k súčasným novým výrobným metódam, ktoré pomáhajú k udržateľnosti prírodných zdrojov a rešpektujú prírodu. Prestavovať sa do Viedne je lákavé, no Bratislava je vzdialená od Viedne len 40 min. a to v hľadaní investora problém nie je. 4.12.2013 16:00