Tá lužická srbština je zaujímavý jazyk. Je to taký exkurz do minulosti slovanských jazykov. Mám na mysli to prechyľovanie mien slobodných a vydatých žien. Aj u nás po tomto spôsobe prechyľovania zostali zostali stopy - napr. příjmení končiace sa na "ů", napr. Jana Petrů. Nakoniec tí, čo hovoria, že koncovka -ová súvisí s tým, že žena už patrí (k) mužovi, by nemuseli byť až tak ďaleko od pravdy...

S prechyľovaním ale samozrejme súhlasím. Jediné, s čím mám trochu problém, sú ruské ženské priezviská - napr. v originale sa 1.kozmonautka volá Valentina Tereškova. U nás tie priezviská trochu przníme tým, že ruskú koncovku -a meníme na -ová: Valentina Tereškovová.

U nás šlo také o koncovky "ova" a "ová". Zatím co například Novákova znamenalo dceru Nováka, Nováková znamenalo manželku.