Asi tak . Pred 3 týždńami zomrela mamina kamarátka, tuším posledná kto prežil vraždenie na Přerovských šancích (Pazúr a spol). Nikto ju nikdy nekontaktoval, nespísal jej príbeh.
Alebo to bolo inak, mama mi to zase vysvetľovala že to bola v skutočnosti iná jej kamarátka kto mal strašnú hnačku a tak šli vtedy z vlaku do lesa.
Ja možno ešte zoberiem trpezlivosť a dám si to prevyprávať (mama totiž za hlavné považuje tých duchov čo potom stretala), no neviem koľko námahy by stálo kým by mi moji rodáci prestali písať že šlo o "údajné vraždenie" a neviem či to má vôbec niekto na starosti.
na starosti to nemá nikdo...když to nesepíšete vy, zůstane to navěky jen v paměti rodičů...