vyhlášeny za "lázeňské zóny" nebo "zóny hygienické ochrany" a v nich jsou záchody uzavřené.
Umím si představit takového mocně slavícího a nasávajícího, jak po zjištění, že do mísy neodloží, otevírá v opilecké jistotě venkovní dveře a...
dvojice průvodčích, z nichž jeden vždy hlídá, vaří čaj - a v noci samozřejmě dává pozor, aby se nerušil noční klid - tak mi verze o podnapilém Francouzovi, co otevřel nesprávné dveře a vypadl, přijde pravděpodobnější.
BTW - od Bajkalu po Čitu (cca 800km) není zastávka, jejíž jméno by byť jen vzdáleně připomínalo "Sbega". Existuje stanice Sveča, ovšem kde je ta a kde je Bajkal...
Jasné, a preto je treba sedieť na zadku doma alebo cestovať každoročne do turisticky prefláknutých oblastí, kde vás okrádajú každý deň cenami a poplatkami :-) Cesta transsibírskou železnicou je zážitok na celý život. Polovica vlaku sú cudzinci z celého sveta. To, že jeden žabožrút skončil pravdepodobne po prehratej stávke alebo kartách mimo vlaku sa ako kuriozita napíše, ale že milióny turistov zažili unikátne dobrodružstvo už nie. Mal som tú česť cestovať nočným lôžkovým rýchlikom z Taškentu do Namanganu a bol to zážitok na celý život. Napriek tomu, že okná sa z "bezpečnostných dôvodov" nedali otvoriť a klimatizácie nefungovala. Zato v susednom kupé sediaci domorodci nás nakŕmili a napojili len za konverzáciu o živote tam, kam sa oni nikdy nedostanú. Občas je treba niečo risknúť, aby sme život iba neprehnili v materiálnych prebytkoch.
..tuhle situaci jako " velmi nepříjemnou". Aoutorovi článku bych přála, aby něco takového prožil.Pak by pochopil, jak je vše relativní.
Vždycky se najde blbec, který to zkusí.